Farmakológia a medicína

Vedecké články

Očkovanie, vakcíny ako "jedy"? Najnovšie vedecké výskumy

Bezpečnosť očkovania detí vs vedecké výskumy

Ako všetci vieme, lekári na Slovensku a Česku sú jednoznačne názoru, že očkovanie kojencov je naprosto nutné a úplne bezpečné.
Musíme si však uvedomiť, že Slovenskí lekári sú svojím myslením tak 30 rokov dozadu. Veda veľmi rýchlo napreduje a vedci už ak jednoznačný názor nemajú.
Úroveň vzdelávania slovenských a českých lekárov o nových vedeckých výskumoch je katastrofálna. Len ako taký drobný príklad ak si dáme do databázy PubMed vyhľadať slovo excitotoxicita, vyhľadá nám vyše 8000 výsledkov, avšak 99% lekárov na Slovensku pojem excitotoxicita počula prvý krát, navzdory tomu, že je to téma číslo jedna v modernej medicíny.
Slovenskí a českí lekári síce majú svoje lokálne odborné lekárske časopisy, v prípade Slovenska je to časopis Solen, ale takéto časopisy sú z môjho uhľa pohľadu tak 25 rokov pozadu za aktuálnym vedeckým poznaním, odborná úroveň veľmi slabá.
Mnohí lekári, ktorí pravidelne čítajú časopis Solen sa možno naivne domnievajú, že objavili Ameriku a že sú dobre informovaní o aktuálnych vedeckých výskumoch, ale veľmi sa mýlia. Ale nikoho nechcem odhovárať od čítania tohto biedneho časopisu – stále je to lepšie ako nič.
Naproti tomu musím veľmi pochváliť často zatracovaný zdroj informácii a ním je anglická Wikipédia, ktorá má veľmi dobre vyzdrojované lekárske a hlavne farmakologické články a zväčša dobre reflektujú moderné vedecké trendy. Mnohí lekári sa mylne domnievajú, že vedia všetko potrebné o lieku ktorí predpisujú na prívalovom letáčiku, avšak na Wikipédii vedeckých výskumov o danom lieku nájdu podstatne viac.
Ja ako človek, ktorý má naštudovaných stovky vedeckých výskumov z oblasti farmakológie a medicíny, viem o čom hovorím.
 
Ale aby som sa vrátil späť k téme vakcinácie a jej bezpečnosti. O tejto téme som si prečítal okolo stovky výskumov, čo je podstatne viac ako 99% lekárov, ktorí nečítali o vedeckých výskumoch takmer nič. Najelitnejšie vedecké výskumy nájdeme v databáze PubMed, kde sú len tie najlepšie vedecké výskumy. Každý výskum, štúdia, ktorá sa sem dostane, musí prejsť veľmi prísnym lustráciami. V PubMede nájdeme aj vedecké štúdie, ktoré majú vážne obavy vedľajších účinkov vakcinácie. Slovenskí lekári tvrdia, že vakcíny a autizmus nemajú nič spoločné. Nie je to pravda. Existujú aj vedecké štúdie, ktoré veľmi podrobne opisujú vysoko pravdepodobnú hypotézu veľmi podrobných mechanizmov v mozgu, ktoré by vysoko pravdepodobne mohli trvalo poškodiť mozog dieťaťa natoľko, že by to mohlo vyvolať autizmus. Vedci majú obavy s toxicity hliníku a ešte väčšie obavyz imunoexcitotoxicity. Existujú obavy vedcov, že nakoľko dieťa nemá ešte vyvinutú nervovú sústavu, nemá vyvinutý mozog, môže byť na imunoexcitotoxicitu citlivejšie. Čo je to vlastne imunoexcitotoxicita? Pojem excitotoxicita som vysvetľoval v predchádzajúcom videu. Imunoexcitotoxicita je proces pri ktorom dochádza pri imunitnej reakcii na infekčné ochorenie a dochádza pri ňom aj pri očkovaní. Vedeli ste o tom, že ak máte chrípku máte horúčky, tak najviac tým trpí mozog? Bolesť hlavy v prípade že nevychádza s dutín pramení práve s procesu imunoexcitotoxicity. Ale to som trochu odbočil od hlavnej témy.
                      Kojencovi a tiež matke ktorá kojí, je veľmi prísne zakázané užívať akékoľvek lieky. Avšak pri vakcinácii až takto veľmi citliví nie sme. Vakcíny sú jediným typom lieku, ktorí sa podáva kojencom a to dokonca povinne.
                      Ale späť k imunoexcitotoxicite. Faktom je to, že pri vakcinácii k imunoexcitotoxicite dochádza, na to existujú nesporné laboratórne dôkazy. Teraz tu ale dochádza k nevyriešenej otázke, či je proces imunoexcitotoxicity natoľko závažný aby mohol dieťaťu vyvolať autizmus. Mimochodom z vedeckých výskumov vieme, že autistickým deťom v mozgu prebieha proces excitotoxicity, respektíve majú zvýšenú aktivitu glutamátových receptorov. O to viac to u vedcov vyvoláva podozrenie či autizmus a očkovanie môžu mať niečo spoločné. V prípade že vakcína spôsobí dieťaťu väčšiu imunitnú reakciu ako je priemer, podozrenie s nebezpečenstva excitotoxicity, respektíve priveľkej aktivity glutamátových receptorov je veľmi veľké. V ideálne fungujúcom zdravotníctve by malo byť takéto dieťa pozorované prístrojmi, ktoré sledujú aktivitu glutamátových receptorov, a malo by dochádzať k zníženiu glutamátovej aktivity taurínom alebo xenónom. V opačnom prípade môže docházdať k neurodegeneretívnym procesom mozgu už u malého dieťaťa, čo sa môže prejaviť napríklad autizmom.                     
 

Hliníková excitotoxicita

Treba si uvedomiť, že vakcína vyvoláva excitotoxicitu až dvoma mechanizmami. Jeden mechanizmus sme už spomenuli a je ním uvedená imunoexcitotoxicita. Druhý mechanizmus sú práve soli hliníka. Hliník má nízku vstrebateľnosť, vstrebe sa ho len okolo 2 percent, avšak aj toto malé množstvo už v strebaného hliníka sa potom z tela dostáva von desiatky rokov. Kojenec je však vystavený veľkému riziku cca 24 hodín po očkovaním dokým sa hliník z tela nevylúči. S vedeckým výskumov vieme, že drvivá väčšina liekov sa cez mozgovú krvnú bariéru nedostane, avšak hliník sa tam dostane.
                      Hliníkových solí do tela človek dostane niekoľko násobne cez potraviny ako cez vakcináciu. Hliník sa nachádza prirodzene v rastlinách, len veľmi málo v mäsa. Avšak najviac hliníka sa do tela dostane cez potravinové pomocné látky, ako napríklad kypriace prášky a podobne. Hliník nemá v tele žiadnu biologickú funkciu a vedci čím ďalej tým viac znižujú maximálnu bezpečnú dennú dávku hliníka. Hliník má nižšiu biologickú vstrebateľnosť ak je jeho soľ v molekule spoločne s kremíkom alebo fosforom. Rôzne štátne inšpekcie na kontrolu kvality potravín by po správnosti mali byť vybavené prístrojmi v laboratóriách, pomocou ktorých merajú množstvo hliníka v potravinách, v praxi sa to ale tak nedeje.
                      Nakoľko matkine kojenecké mlieko neobsahuje hliník, očkovacia vakcína je pre dieťa najväčším a jediným zdrojom hliníka, takže toxicita hliníka pri kojencoch nie je zbytočná obava. Nakoľko je hliník pichnutý injekčne cez vakcínu, tak v krátkom momente sa ocitne priveľké množstvo hliníka v krvi a mozgu. Pri potravinách sa uvoľňuje postupne, avšak pri vakcíne naraz, čo je faktor, ktorý zvyšuje toxicitu hliníka.
                      Zaujímavé vedecké výskumy robili vedci pri toxicite hliníka pri rastlinách. Ukázalo sa, že kremíka dokáže chrániť pred hliníkom nielen človeka ale aj rastliny. Ak rastliny rastú na pôde s nedostatkom kremík a veľkým množstvom hliníka, rastlina uhynie. Tiež je zrejmé, že poľnohospodárske / zemedelské plodiny, ktoré rastú na pôdach s vysokým obsahom kremíka, do svojich plodov vstrebú najmenej hliníka.
                      Našiel som aj zaujímavé výskumy, ktoré by mohli byť zaujímavý typom pre vývoj liekov pre účel detoxikácie od hliníka na báze kremíka. Existuje množstvo typov kremíka či už v kryštalických štruktúrach alebo zlúčeninách a tiež existuje aj veľké množstvo typov hliníka v zlúčeninách solia alebo ako čistý hliník. Vedecký výskumy dokazujú detoxikáciu od hliníka pomocou kremíka, avšak vyžaduje si to výskum aká forma kremíka na akú formu hliníka je na detoxikáciu najlepšia.
 

Sú vakcíny bezpečné? Čo hovorí veda?

U ľudí starších detí ako 5 rokov sú vakcíny bezpečné. Naopak veľké obavy sú pri kojencoch, ktorým sa mozog ešte len vyvíja a nie je ich telo zvyknuté na stravu s obsahom hliníka ani na imunitnú záťaž, by som riziko videl. Nakoľko vedci už popísali vysoko pravdepodobnú hypotézu ako môže u kojencov vakcína vyvolať autizmus, považujem za veľmi nezodpovedné od vlád, prečo nenariadia ďalšie výskumy, ktoré by tieto veľmi závažné podozrenia buď vyvrátili alebo potvrdili. Pravda je taká, že vlastne ani nevieme aké ma vakcína riziká, pretože spomenuté potrebné výskumy sa nerobili. Ako by mal takýto výskum prebiehať? Na veľkom výskume na vzorke minimálne 2000 až 10000 kojencov by mali byť na prístrojoch sledované procesy excitotoxicity v dôsledku hliníka. U detí, ktoré majú nadpriemernú imunitnú odpoveď, ktorým sa vyskytli napríklad horúčky, by sa mala sledovať aktivita glutamátových receptorov v dôsledku imunoexcitotoxicity. V prípade ak by sa u detí neskôr s najvyššou imunoexcitotoxicitou diagnostikoval autizmus, ADHD, roztrúsená skeróza, epilepsia, potom by sa dalo určiť či ide alebo neide o príčinnú súvislosť s očkovaním.
Pravda je taká, že bezpečnosť vakcín u kojencov nie sme schopní vyvrátiť ani potvrdiť.
 

V PubMede nájdeme vedecké štúdie aj z roku 2019 ktoré potvrdzujú naprostú bezpečnosť vakcín. Prečo sú tieto rozpory vo vedeckej komunite? Ako to vysvetliť?

Čítal som aj tieto štúdie, ktoré ubezpečujú že s autizmom žiadne súvislosti nie sú. Relevantnosť takýchto štúdii je veľmi nízka, pretože ide len o suché konštatovanie, že nie sú nám známe žiadne obavy bez toho aby sa daný človek z akademickej komunity odvolával na akýkoľvek reálny výskum. Autor štúdie úplne ignoruje a nespomína argumenty vedcov, ktorí prezentovali mechanizmy ktoré by potencionálne mohli vyvolať autizmus, pretože tieto veci nie sme schopní vyvrátiť ani potvrdiť a vyžadujú ďalší výskum. Veľmi rád by som videl aby autor takejto štúdie odkazoval na výskumy, ktoré definitívne potvrdili naprostú bezpečnosť vakcíny u kojencov v súvislosti s imunoexcitotoxicitou, či toxicitou hliníka ale nič také v nej nenájdeme. Existuje len jedna vedecká štúdia, ktoré potvrdzuje že hliník z vakcíny sa dostáva do mozgu a potvrdzuje naprostú bezpečnosť a nízku toxicitu hliníka. Len zaujímavé že ani tento výskum sa nezameral na príznaky toxicity hliníka a ním je excitotoxicita. Pojem excitotoxicita ani glutamátové receptory sa tam nespomínajú ani raz, takže relevantnosť štúdie čo do toxicity vakcíny na mozog je nulová. Zameriavajú sa tam na všetky bunky tele všeobecne
                   Dánska štúdia, ktorá bola robená so štatistiky 650000 ľudí nepotvrdila súvislosť medzi autizmom a MMR vakcínou. Je to príliš veľká vzorka ľudí, na to aby sa dal takýto výskum robiť dostatočne poctivo – vlastne nebol to žiaden výskum iba nejaké štatistické vyhodnocovanie. Presnú metodológiu štúdie sa mi nepodarilo zohnať. Už v žiadnom prípade sa u takejto štúdie nesledovala aktivita glutamátových receptorov, respektíve nesledovala sa excitotoxicita a nesledovali sa ani všetky iné ochorenia ktoré vznikajú v dôsledku excitotoxicity. Dodatočne sa mi predsa len podarilo získať metodológiu štúdie. Štúdia len porovnáva MMR vakcínu s inými detskými vakcínami, ktoré sa svojím zložením nijak zvláštne nelíšia od ostatných. To znamená, že relevantnosť takejto štúdie je nulová.
Už omnoho viac relevantná štúdia by bola ak by sledovala neurologické ochorenia a autizmus u detí, ktoré začali byť očkované už od narodenia podľa oficiálneho očkovacieho kalendáru s tými deťmi, ktoré dostali prvú vakcínu vo veku troch rokov a vyššie.
 

Argument niektorých lekárov: „Ak nebudeme očkovať, môžu vzniknúť rôzne epidémie podobne ako 100 rokov dozadu. Zaregistrovali sme aj úmrtia neočkovaných na očkované choroby / nemoci“

To sú dve argumenty lekárov. V prvom rade si musímu upresniť, že 100 rokov dozadu ešte neexistovali antibiotiká, takže porovnávame neporovnateľné.
Skutočne v médiach sa objavili aj úmrtia detí na choroby, ktoré sa očkujú. Avšak úmrtie primárne nebolo spôsobené neočkovaním. Je to aj indikátor zle fungujúceho a neefektívneho zdravotníctva, ktorému dlho trvalo diagnostikovanie choroby a včasné nasadenie liečby. Môže to byť aj chyba rodiča, ktorý neskoro požiadal lekárov o pomoc. V médiach sme zaznamenali aj prípad, kedy matka odmietla liečbu neočkovaného chorého dieťaťa a v tomto prípade tiež príčina smrti nie je primárne neočkovanie.
 

Slabé stránky očkovania. Neefektivita

O tejto téme som si prečítal naozaj len minimum výskumov a preto sa k tomu nemôžem vyjadriť. Kritici tvrdia, že vakcíny proti niektorým infekčným ochoreniam majú často relatívne nízku účinnosť, teda nie vždy Vás musia od danej choroby ochrániť.
 

Som rodič, chcem pre dieťa len to najlepšie a chcem sa vyhnúť problémom so zákonom. Čo môžem urobiť?

Odmietnite očkovanie hneď po narodení, odmietnite očkovanie do veku 2 až 4 rokov. Lekárov oboznámte so svojim plánom, že neodmietate očkovanie, že žiadate len o jeho odklad, čím sa tiež vyhnete väčšiemu konfliktu s lekármi.
V prípade že sa predsa len rozhodnete dať dieťa zaočkovať v oficiálnych termínoch, tak radím odmietnuť očkovanie hneď po narodení s odkladom niekoľko dní. Na očkovanie sa môžete poctivo pripraviť. Tesne pred aj po očkovaní si kúpte taurín. Taurín môžete dať dieťaťu buď priamo rozpustení vo vode alebo ho vo vyšších dávkach užije mama a dieťa ho dostane cez kojenecké mlieko. 24 hodín po očkovaní, prosím nie skorej, bolo by to zdravotné riziko, matka môže užiť prasličkový čaj, ktorý zabezpečí detoxikáciu od hliníka. Praslička je totiž najviac bohatá na kremíka vedecky je dokázané že kremík detoxikuje od hliníka.
                       Snažte sa kojencovi zabezpečiť, aby mal vysoký príjem tekutín, tesne po očkovaní, ktoré môžu rýchlejšie vyplaviť vakcínu aj s hliníkom von z tela.
                       Čo je to taurín? Ide o aminokyselinu, ktorá sa bežne nachádza v strave. Vegetariáni ho maj o niečo menej v tele, preto odporúčam vegetariánom užívať tento neuroprotektívny výživový doplnok. Je vedecky dokázané, že taurín chráni mozog pred excitotoxicitou. O bezpečnosť taurínu nemajte žiadne obavy, je už dlhé roky testovaný na predčasne narodených deťoch. Okrem množstva iných funkcií pre ľudské telo má taurín aj schopnosť prechádzať priamo do mozgu. Taurín užívajte aj počas intenzívnej chrípky či počas iných infekčných ochoreniach kedy chránite mozog pred excitotoxicitou. Taurín vyrába v tablektovej forme slovenská firma Kompava alebo sa dá od iných firiem kúpiť lacnejšie v práškovej forme. V práškovej forme ho najľahšie dostanete kúpiť vo rôznych fitnes obchodoch. V prípade práškovej formy nie je zlé si kúpiť citlivú váhu pre malé hmotnosti aby ste mali približný odhad akú dávku máte užívať. Užívať 6 krát denne v nižších dávkach, nakoľko je zrejmé že sa taurín relatívne rýchlo v tele metabolizuje na iné látky.
 

Prof. RNDr. Anna Strunecká, DrSc. „Kontroverzná“ vedkyňa proti očkovaniu

Videl som len videá na youtube pani Struneckej. Jej knihy som nečítal, preto sa k nim nemôžem vyjadriť. Pani Strunecká má aj niekoľko publikácii na PubMed, kým všetci jej zarytí kritici profesori lekári tam publikácie nemajú. Pritom podotýkam, že na PubMed sa dostanú len tie najlepšie štúdie po veľmi prísnych lustráciách. Medzi pani Struneckou a lekármi sa strhol veľký konflikt. Teda predovšetkým lekári či lekári z akademickej pôdy s ňou mali problém. Treba si uvedomiť, že lekári s lekárskej fakulty majú extrémne ťažký a zaneprázdnený život. Majú dve zamestnania – pracujú na univerzite a v nemocnici naraz. Majú dosť čo robiť aby postíhali svoje pracovné povinnosti, nieto si ešte nájsť času na čítanie výskumov na ktoré sa odvoláva pani Struecká. Nevzdelanosť lekárov vo vedeckých výskumoch a naopak fantastický prehľad vo vedeckých výskumov so strany pani Struneckej spôsobilo obrovskú priepasť a obrovskú komunikačnú bariéru medzi lekármi a fyziologičkou pani Struneckou. Silná stránka pani Struneckej je to, že nie je lekárka a preto nie je nútená robiť tri práce naraz a mohla sa venovať len jednému a poriadne: študovaniu si vedeckých výskumov a dávať ich dokopy a do súvislosti. Lekári na nič také nemajú čas. Mnohí lekári súdili pani Struneckú bez toho aby si naštudovali jej knihu a zaujímali sa o výskumy ktoré sa v knihe spomínajú. Je pravda že ani pani Strunecká nie je dokonalá a niekedy to s rizikami preháňa. Očakával by som serióznu vecnú vedeckú diskusiu na tému očkovanie, nie odsudzovanie pani Struneckej a hon na čarodejnice. Mnohí lekári si zabudli uvedomiť, že veda ide raketovo dopredu, a vedecké poznanie už tak jednoznačne o bezrizikovovosti očkovania nehovorí.
 

Prečo neuznávam aktivizmus proti očkovaniu.Marián Fillo

Ďalej vyzývam ľudí aby sa vyhli akýmkoľvek extrémom a dávali si pozor na dezinformácie, ktorých je na sociálnych sietiach a v alternatívnych dezinformačných médiach tak veľa. Treba byť skeptický a informácie si overovať.
Portál slobodavockovani.sk, ktorého autorom je kontroverzný Marián Fillo obsahuje aj relevantné informácie, ktoré cituje hlavne od pani Struneckej, s otvorenými dezinformáciami. Všimol som si že pán Fillo veľmi nerozlišuje hocaký článok v angličtine of nejakého anonyma od seriózneho vedeckého výskumu. Tiež si tento aktivista znižuje svoju dôstojnosť naprosto úbohými primitívnymi dezinformačnými reláciami o zdraví na Slobodnom vysielači.

Očkovanie, vakcíny ako "jedy"? Odkazy na desiatky vedeckých výskumov

************************************
Aluminium Exposure Through the Diet https://www.researchgate.net/publication/318429696_Aluminium_Exposure_Through_the_Diet
Migration of aluminum from food contact materials to food—a health risk for consumers? Part I of III: exposure to aluminum, release of aluminum, tolerable weekly intake (TWI), toxicological effects of aluminum, study design, and methods https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5388732/
Aluminum bioavailability from basic sodium aluminum phosphate, an approved food additive emulsifying agent, incorporated in cheese https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2449821/
ALUMINIUM IN FOOD https://www.cfs.gov.hk/english/programme/programme_rafs/files/RA35_Aluminium_in_Food_e.pdff
************************************
Vakcíny pre novorodencov
Synflorix
fosforečnan hlinitý, aluminum phosphate
Vaxelis
QUALITATIVE AND QUANTITATIVE COMPOSITION
Polyribosylribitol Phosphate
amorphous aluminium hydroxyphosphate sulfate
**************************************
**************************************
 
 
 

0 Comments

    Basic HTML tags are allowed.