Chemik vyrobí nejakú neznámu látku pri ktorej sa bude predpokladať, že je psychoaktívna. Nie je isté aké bude mať táto látka účinky a akú afinitu na jednotlivé receptory. Rozdiel v afinite medzi jednotlivými psychoaktívnymi látkami može byť aj 10000 násobok.
https://en.wikipedia.org/wiki/Affinity_%28pharmacology%29
Zviera-cicavec má veľmi podobný mozog ako človek, sú tam len minimálne rozdiely.
Vedci robili aj také experimenty, že umelo vyvolali myšiam depresie, vystavením ich ťažkým stresujúcim situáciam na dlhodobej úrovni. V ťažkých depresiách so psychiatrickej medicíny vieme, že človek sa nedokáže ani hýbať, nedokáže kráčať a pohnúť sa z miesta. Na myšiach pozorovali vedci niečo podobné, keď na nich pozorovali ťažké depresie, v tej forme, že sa nedokázali ani pohnúť z miesta. Neskôr podali vedci myšiam SSRI antidepresíva a myši sa vrátili do normálu - začali sa hýbať a začali fungovať ako zdravé - teda zvieratá vyliečili z depresií. Je zaujímavé, že aj zvieratá môže trpieť depresiami a je ich aj možné liečiť antidepresívami.
Týmto vedeckým experimentom chcem povedať to, že ľudský aj zvierací mozog je veľmi podobný a obsahuje presne rovnaké receptory ako človek (s len veľmi malými rozdielmi, napr. niektoré podtypy receptorov zviera v porovnaní z človekom môže mať navyše, iné mu môžu chýbať).
Teda vo vedeckej praxi sa so psychoaktívnymi látkami kľudne môže experimentovať na myšiach. Pod patričnými prístrojmi je vidieť na aké receptory daná látka pôsobí, s akou afinitou, či pôsobí ako agonista alebo antagonista. A rovnako ako u zvieraťa, to bude platiť aj u človeka - nie sú tam žiadne významnejšie rozdiely.
Vo vedeckom tíme má nesmie chýbať chemik, ktorý vytvára nové chemické zlúčeniny, famakológ a lekár neurológ alebo psychiater, zverolekár/veretinár. Alebo lekára prípadne môže nahradiť veterinár.
So zvieratami sa podľa možnosti zaobchádza čo najšetrnnejšie. Jedno zviera sa môže použiť na testovanie aj viacero látok.
Smrť zvierata je nevyhnutná iba pri zisťovaní toxicity danej látky. To znamená že v akej dávke je látka smrteľná, vyjadruje sa zo v jednotkách g/kg, alebo mg/kg. Teda prepočítava sa to na základe pomeru hmotnosti zvieraťa a hmotnosti účinnej látky.
(Aj bežná priemerná dávka rekreačná dávka nejakej psychoaktívnej látky sa vyjadruje v jednotkách mg/kg, teda koľko miligramov na jeden kilogram hmotnosti človeka)
https://en.wikipedia.org/wiki/Toxicity
Pozitrónová emisná tomografia
Ako zobrazovacie metódy na aktivitu receptorov sa myslím a pokiaľ viem používajú rádioaktívne látky, napr. radioaktívny serotonín, alebo už neviem ako. Na prístrojoch je možné vidieť v mozgu neurotransmiterné látky aj činnosť receptorov samotných. (už dnes je potrebné na vyšetrenie na CT prístroji vypiť rádioaktívnu kvapalinu. Úroven radiácie je veľmi nízka a polšas rozpadu je veľmi krátky. Nijak to neohrozí zdravie pacienta a je to bezpečné)
Ktoré látky sú psychoaktívne?
Psychoaktívne látky sú len tie, ktoré dokážu penetrovať cez mozgovú krvnú bariéru. Penetrovať dokážu len tie látky, ktoré sú v dostatočnej miere lipofilné, teda rozpustné v tukoch.
0 Comments
Reply to Igor Bilčík