Farmakológia a medicína

Najprv si ale povedzme niečo o zubnom kaze.

Prečo vzniká zubný kaz

Ústami prijímame jedlo s obsahom cukru (cukry vo forme sacharidov obsahuje úplne bežná strava vrátane múčnych výrobkov ako chleba či rožok)
V ústnej dutine sa prirodzene nachádzajú baktérie ktoré nijak nevyženieme (môžeme ich len obmedziť ústnou vodou). Baktérie sa živia cukrami a ako svoj odpadový produkt majú kyselinu mliečnu. Baktérie premieňajú cukry v ústach na kyselinu mliečnu. Kyslé prostredie v ústach napáda zubnú sklovinu s tak sa tvorí kaz. Tvorba kazu na nazýva demineralizácia. Existuje aj obranný mechanizmus zubov a ním je remineralizácia teda znovumineralizovanie zubov. Môže nastať, že menší kaz môže znovu zaniknúť a zub sa zahojí. Neustále na zuboch prebieha proces demineralizácie a remineralizácie. Otázne je len to, čo je z týchto dvoch rýchlejšie
           Zubná sklovina sa chemicky skladá z hydroxyfosforečnanu vápenatého. Príjem vápnika a fosforu je veľmi dôležité pre zdravie zubov. Pre prirodzený príjem fosforu je najlepšie mäso, každá jedna živočíšna bunková membrána obsahuje veľa fosforu.
           Významný faktor zubného kazu je aj schopnosť slinenia. Človek s poruchou slinenia, ktorý má sucho v ústach (môže to byť aj vedľajší účinok niektorých liekov), dostane kaz ľahšie, pretože kyselina mliečna sa nachádza v ústach vo vyššej koncentrácie a preto je v ústach viac kyslé prostredie, ktoré viac demineralizuje zuby

Čo sa deje ak ma bolí zub

Je to zle nedobre. Znamená to to, že kaz sa dostal až tak ďaleko, že sa dostal až k zubným nervom. Baktérie napádajú zubný nerv a to spôsobuje bolesť. Ak potom zub bolieť prestane, je to ešte horšie, pretože to znamená, že nerv už odumrel. Samozrejme treba čo najskôr navštíviť zubného lekára

Plomby

Amalgám je zliatina ortuti s práškom iných kovov. Ortuť sa pomaly uvoľňuje a škodí zdraviu, hlavne poškodzuje nervové bunky (teda nepriaznivo vplýva aj na mozog). Človek ortuť prijíma hlavne v plynnom skupenstve prostredníctvom dýchania.
Tiež aj prítomnosť kovu v ústach nie je celkom prirodzená – tiež aj napr. telefonujeme, kovový amalgám môže teoreticky škodlivosť rádiových vĺn znásobovať
           Obzvlášť intenzívne sa ortuť uvoľňuje pri vŕtaní do amalgámu, ak sa vytvorí kaz. Neviem ako na Slovensku, ale v niektorých štátoch sa považuje povolanie zubára za rizikové povolanie práve z tohto dôvodu. Zubár sa počas dňa dosť veľa nadýcha ortuti pri vŕtaní
           Vo Švédsku je od roku 2009 amalgám úplne zakázaný!!! Naopak vo väčšine štátov je amalgám veľmi podporovaný a to hlavne preplácaním poisťovňami. Keď je amalgám preplatený poisťovňou a iný druh plomby nie, tak potom logicky vyjde amalgám lacnejšie a preto si ho aj ľudia dávajú častejšie robiť
           Tzv. biele výplne sa nazývajú kompozity. Kompozit nemá žiadne zdravotné riziká (existujú iba mýty). Pri požiadaní o kompozit lekár nemá dôvod namietať vám ho nedať. Aplikácia kompozitu je ale významne náročnejšia na zručnosť a inteligenciu zubára ako aplikácia amalgámu. Pri kompozite musí zubár zabezpečiť úplné sucho na aplikovanom mieste (to pri amalgáme netreba), čo nie je zrovna až také ľahké. Niektorí menej zruční zubári nemusia byť o pri vašom požiadaní o kompozit nadšení – dôvod môže byť len jediný – ich slabá zručnosť – ale v drvivej väčšine by s tým nemal byť problém.
Celkovo na životnosť kompozitu je veľmi závislá od konkrétneho zubára aký metodický postup pri aplikácii zvolí a ako to robí poctivo. S princípu je pri kompozite lepší muž zubár ako žena zubárka, pretože muž má viac inteligenčných schopností a logického myslenia na čo najkvalitnejšie a najlepšie uchytenie kompozitu.
           Cenový rozdiel medzi kompozitom a amalgámom je asi 5 EUR (takže na miesto 20Eur budete platiť 25 EUR – to je priemerná cena u Slovenských zubárov), pri väčších viacplôškových plombách je rozdiel cca 8 Eur. Cenový rozdiel nie je až tak dramatický – tak či onak poisťovňa toho prepláca pacientom veľmi biedne
           Je pravda, že kompozit vydrží kratšie, ale pozor nenechajte sa zasa oklamať. Ten rozdiel v trvanlivosti nie je nijak dramatický – kompozit vydrzí len o cca 20% času kratšie ako amalgám. V niektorých prípadoch, na určitých miestach, môže kompozit vydržať dlhšie dokonca ako amalgám
           Kompozit má výhodu aj v tom, že predĺži životnosť vašich zubov. Totiž pri amalgáme musí zubár s pribúdajúcou hĺbkou pri vŕtaní postupne rozširovať dieru, aby amalgám nevypadol. Kompozit sa vyložene prilepí na zub a pri ňom nie je potrebné toto postupné rozširovanie. Pri kompozite vám zubár teda ušetrí dosť veľa zubnej skloviny – bude musieť do zubu omnoho menej vŕtať a menej zub poškodiť. Navyše ak bude menej vŕtať, bude to aj pre vás príjemnejšie
           Ďalej v prípade ak sa okolo kompozitu vytvorí kaz, nie je treba rozvŕtať celú plombu. Naopak pri amalgáme je nutné rozvŕtať celú plombu a tak pri amalgáme vám znovu len zbytočne rozvŕta celý zub a tak skráti jeho životnosť.
           Pri väčších amalgámových plombách môže aj celý zub prasknúť pod žuvacím tlakom. Za to všetko môže amalgám. Naopak kompozit dokáže krásne dokopy zlepiť aj ťažko poškodený zub a ešte ho aj spevniť
           Tiež mnohí ľudia sú aj veľmi alergikí na amalgám. Viac sa dočítate tu
http://www.dentonet.sk/verejnost/zubna-poradna/337/biele-plomby-vs-amalgan-pre-a-proti
(mimochodom tá zubárka je teda poriadne retardovaná extrémistka môžno jej to už v mozgu preplo z toľkého dýchania tej ortuti)
           Existujú tiež skloionomerná a keramická výplň
           Zaujímavý odkaz o kompozitoch http://www.studio32.cz/newsletter-leden-2013/

Skloionomérna výplň

Ešte výhodnejšie ako kompozitné vyplne sú skloionomérne výplne - neobsahujú kovy, majú bielu farbu a podľa najnovších štúdii, vydržia omnoho ešte dlhšie ako amalgám. Tiež nie je potrebné pri nich postupne rozširovať dieru, teda nadmerne odstraňovať zubné tkanivo.
Metodicky a časovo sú tieto plomby pre zubára veľmi nenáročné, plomba je časovo veľmi rýchlo hotová. Cena je u tejto výplne buď rovnaká ako pri kompozite, ale napr. moja zubárka má na túto výplň veľkú cenovú výhodu, myslím, že to víde buď rovnako alebo ešte menej ako amalgám - nízka cena je samozrejme opodstatnená z dôvodu z časových a pracovne nenáročných postupov.
Nevýhoda skloionomérnych výplní je, že obsahujú prášok oxidu hlinitého (s tvrdosťou 9), ktorý je tvrdý takmer ako diamant (s tvrdosťou 10). V prípade ak by mal zubár do takejto výplne vŕtať, môže mu do dosť zatupiť vrtáky. Avšak existujú na trhu aj diamantové vrtáky, takže s tým nie je problém. Dokonca sú cenovo diamantové vráky/frézy oveľa lacnejšie ako oceľové. Veľmi dobrá je aj skloionomérna výplň, je tiež bielej farby a neobsahuje ortuť. V minulosti som si čítal všetky dostupné vedecké štúdia o trvanlivosti kvalite a životnosti týchto druhov výplní.  https://en.wikipedia.org/wiki/Glass_ionomer_cement

Odkazy

https://en.wikipedia.org/wiki/Amalgam

https://en.wikipedia.org/wiki/Dental_composite

https://en.wikipedia.org/wiki/Dental_restoration

https://en.wikipedia.org/wiki/Dental_material